Choď na obsah Choď na menu
 

Misijná činnosť RKC

Dikastérium pre evanjelizáciu (konkrétne jeho Sekcia pre prvú evanjelizáciu a nové partikulárne cirkvi) disponuje rozsiahlymi vlastnými právomocami, ktoré z neho robia kľúčový riadiaci orgán Katolíckej cirkvi. [1]
Podľa apoštolskej konštitúcie Praedicate Evangelium plní toto dikastérium na misijných územiach (ktoré pokrývajú veľkú časť Afriky, Ázie, Oceánie a Latinskej Ameriky) rovnaké úlohy, aké v bežných diecézach vykonávajú iné vatikánske úrady. [1, 2]
Hlavné kompetencie dikastéria
  • Zriaďovanie cirkevných štruktúr: Rozhoduje o zakladaní, úprave, rozdeľovaní alebo rušení misijných diecéz, apoštolských vikariátov, prefektúr a misií sui iuris. [1]
  • Menovanie misijných biskupov: Vedie proces výberu a navrhovania kandidátov na biskupov a apoštolských vikárov pre misijné územia, pričom ich predkladá priamo pápežovi. [1]
  • Sprevádzanie mladých cirkví: Podporuje rast a rozvoj novozaložených partikulárnych cirkví a pomáha im dosiahnuť plnú pastoračnú a administratívnu autonómiu. [1, 2]
  • Formácia kléru a katechétov: Zodpovedá za chod misijných seminárov a vzdelávanie domorodých kňazov, rehoľníkov a laických katechétov. Podlieha mu napríklad aj Pápežská univerzita Urbaniana v Ríme. [1]
  • Koordinácia misionárov: Smeruje a schvaľuje pôsobenie rehoľných inštitútov, spoločností apoštolského života a laických hnutí na misijných územiach. [1]
  • Správa misijných fondov: Riadi vlastný majetok a finančné zdroje určené pre misie. Schvaľuje ekonomické dotácie a mimoriadnu pomoc pre chudobné diecézy na nákup áut, stavbu kostolov, škôl či nemocníc.
Zjednodušene povedané: Zatiaľ čo Pápežské misijné diela (PMD) pôsobia ako „hnutie a celosvetová sieť modlitby a finančnej solidarity“ priamo vo farnostiach, Dikastérium pre evanjelizáciu funguje ako najvyšší správny, personálny a právny úrad (akési vatikánske ministerstvo), ktoré misijné územia zhora riadi, zabezpečuje pre ne biskupov a legislatívne ich zastrešuje
 
 
Dikastérium pre evanjelizáciu (sekcia pre misijné diela)
Dikastérium pre evanjelizáciu (ktorého súčasťou je aj problematika misií, nástupca niekdajšej Kongregácie pre evanjelizáciu národov) je úrad Rímskej kúrie v Katolíckej cirkvi, na ktorého čele v súčasnosti stojí priamo pápež. [1, 2]
  • Hlavná úloha: Riadit, koordinovať a podporovať celkové evanjelizačné poslanie Cirkvi vo svete, predovšetkým v misijných oblastiach (tzv. missio ad gentes). [1, 2, 3]
  • Vznik a kompetencie: Stará sa o zakladanie nových partikulárnych cirkví, vymenúva biskupov v misijných územiach a dohliada na ohlasovanie evanjelia tam, kde Evanjelium ešte nie je dostatočne známe alebo kde je Cirkev v začiatkoch.
  • Prepojenie: Zastrešuje a riadi činnosť Pápežských misijných diel. [1, 2]
Pápežské misijné diela (PMD)
Pápežské misijné diela sú oficiálnou, celosvetovou inštitúciou Katolíckej cirkvi, ktorá pomáha pápežovi a Dikastériu pre evanjelizáciu starať sa o rast a rozvoj misijnej Cirkvi. [1, 2, 3]
Skladajú sa zo štyroch základných vetiev: [1]
  • Pápežské misijné dielo šírenia viery: Podporuje misijnú spoluprácu farností a komunít, oživuje misijného ducha (najmä v októbri – misijnom mesiaci) a organizuje celosvetové zbierky. [1, 2]
  • Pápežské misijné dielo svätého apoštola Petra: Zabezpečuje finančnú a materiálnu podporu pre seminaristov a výchovu domorodého kléru (kňazov a rehoľníkov) v misijných krajinách. [1]
  • Pápežské misijné dielo detí: Vedie deti k misijnej solidarite („deti pomáhajú deťom“) a podporuje tisíce projektov pre chudobné a znevýhodnené deti po celom svete. [1, 2]
  • Pápežská misijná únia: Zameriava sa na duchovnú formáciu kňazov, rehoľníkov, zasvätených osôb a laikov, aby v sebe prehlbovali misijné povedomie. [1, 2]
  • ** Hlavný zmysel:** Nejde len o finančnú agentúru na prerozdelenie peňazí, ale o pastoračné hnutie, ktoré šíri modlitbu, duchovnú podporu a solidaritu s chudobnými a mladými cirkvami v Afrike, Ázii, Oceánii či Latinskej Amerike. [1, 2, 3, 4]
Viac informácií a aktuálne projekty nájdete na oficiálnej stránke Pápežských misijných diel.
Pod priamu kompetenciu Sekcie pre prvú evanjelizáciu a nové partikulárne cirkvi (ktorá v rámci Dikastéria pre evanjelizáciu prebrala historické misijné územia niekdajšej Propaganda Fide) spadá dnes približne 1 100 cirkevných obvodov (diecéz, vikariátov a prefektúr) po celom svete. [1, 2, 3]
Tieto územia predstavujú viac ako tretinu všetkých diecéz sveta a geograficky zahŕňajú najmä oblasti, kde sa evanjelium ohlasuje relatívne krátko, alebo kde Cirkev ešte nedosiahla úplnú finančnú a personálnu samostatnosť. [1, 2]
Geograficky ide o tieto hlavné oblasti:
  • Afrika: Pod dikastérium spadá takmer celá subsaharská Afrika (s výnimkou niekoľkých oblastí na severe kontinentu, ktoré patria pod správu Dikastéria pre východné cirkvi). Pravidelnú a priamu projektovú podporu tu čerpá viac ako 30 krajín, vrátane štátov ako Keňa, Tanzánia, Uganda, Demokratická republika Kongo, Nigéria, Angola, Mozambik, Pobrežie Slonoviny, Zambia či Senegal. [1, 2, 3]
  • Ázia: Pod správu spadajú roz rozsiahle územia v Južnej a Juhovýchodnej Ázii. Patria sem cirkevné provincie v krajinách ako India, Pakistan, Bangladéš, Srí Lanka, Vietnam, Mjanmarsko, Thajsko, Kambodža, Laos, Indonézia a Východný Timor. Osobitnou pastoračnou témou dikastéria sú aj špecifické misijné oblasti vo východnej Ázii a Strednej Ázii (napr. Mongolsko). [1, 2]
  • Oceánia: Do pôsobnosti úradu patrí celá Oceánia okrem Austrálie a Nového Zélandu. Ide najmä o Papuu-Novú Guineu, Šalamúnove ostrovy, Fidži, Samou a stovky ďalších menších tichomorských ostrovov a súostroví. [1, 2]
  • Latinská Amerika a Karibik: Hoci je táto časť sveta tradične katolícka, pod misijné dikastérium tu spadajú rozľahlé a ťažko dostupné vnútrozemské alebo domorodé oblasti (často organizované ako apoštolské vikariáty). Ide napríklad o misijné územia v povodí Amazonky (v Peru, Ekvádore či Kolumbii), časti Mexika a vybrané ostrovné oblasti v Karibiku. [1]
  • Severná Amerika a Európa: Ide o minimálne výnimky. V Severnej Amerike pod dikastérium historicky patria niektoré rozsiahle arktické územia s domorodým obyvateľstvom v severnej Kanade a na Aljaške. V Európe nemá sekcia takmer žiadne územia, keďže európske štáty spadajú pod bežnú správu Dikastéria pre biskupstvá
  • Podľa apoštolskej konštitúcie Praedicate Evangelium je Dikastérium pre evanjelizáciu rozdelené do dvoch samostatných sekcií. Keďže celému dikastériu predsedá osobne pápež, každú z týchto sekcií vedie v jeho mene pridelený pro-prefekt. [1, 2, 3]
    Tieto dve sekcie majú presne podelené úlohy: [1]
    1. Sekcia pre základné otázky evanjelizácie vo svete
    Táto sekcia vznikla pretransformovaním bývalej Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu. Nezameriava sa na konkrétne geografické misijné územia, ale na celosvetový kontext a formy ohlasovania viery. [1, 2, 3, 4]
  • Čo má na starosti:
    • Štúdium foriem, nástrojov a spôsobov, ako efektívne šíriť evanjelium v modernom svete (vrátane krajín s kresťanskou tradíciou, kde viera upadá).
    • Globálnu koordináciu katechézy a náboženskej výchovy.
    • Podporu a šírenie ľudovej zbožnosti (tradičné náboženské zvyky, procesie).
    • Starostlivosť o medzinárodné svätyne a pútnické miesta po celom svete. [1, 2, 3, 4]
  • 2. Sekcia pre prvú evanjelizáciu a nové partikulárne cirkvi
    Táto sekcia je priamym nástupcom historickej Kongregácie pre evanjelizáciu národov (známej ako Propaganda Fide). Ide o zložku, ktorá má pod palcom klasické misijné územia. [1, 2, 3]
  • Čo má na starosti:
    • Kompletnú právnu, personálnu a administratívnu správu približne 1 100 diecéz a vikariátov v Afrike, Ázii, Oceánii a Latinskej Amerike.
    • Proces menovania nových biskupov v týchto misijných oblastiach.
    • Zakladanie nových cirkevných štruktúr (keď v nejakej krajine misia narastie a vzniká tam oficiálna nová diecéza).
    • Práve pod túto druhú sekciu priamo spadá aj koordinácia a riadenie činnosti Pápežských misijných diel (PMD), ktoré zabezpečujú celosvetovú finančnú a modlitebnú solidarit
  •