Skrytá sila otroctva nesená na pleciach Slovanov. Slovania nemajú inej väčšej role, než zbaviť celý svet otroctva a vlastne v konečnom dôsledku nastoliť kráľovstvo Ježiša Krista
Všetky germánske, anglosaské a románske jazyky dodnes nepoznajú iný ekvivalent na výraz otrok ako v spojení s etnickou skupinou Slovanov, alebo inak Sklavínov zo starej Sklavínie. Porovnaj si to v tejto tabuľke
Keď som slabý, vtedy som silný (2 Kor 12, 10)
24. septembra slávi Cirkev (podľa starého kalendára) výnimočný mariánsky sviatok v latinskom znení B.M.V. de Mercede (Maria de Mercede redemptionis captivorum), čiže Panny Márie Výkupnej alebo inak, Panny Márie Milosrdnej, keďže tento sviatok je spomienkou na vykúpenie kresťanských otrokov z islamitického zajatia v 13. storočí a vznik rádu Panny Márie Milosrdnej. Napriek tomu Holandsko oficiálne zrušilo otroctvo až v roku 1863. Teda v roku 2023 pri príležitosti 160 rokov od zrušenia otroctva v Suriname a v Antilách, bola vyvinutá veľká snaha kultúrnymi projektami a aktivitami vysporiadať sa s kolonialistickou históriou priznaním si viny i zodpovednosti. Otázkou však zostáva, či otroctvo bolo skutočne zrušené, tak ako tento sviatok v cirkevnom kalendári…
Červené uličky súčasnej Európy
Mnohí prichádzajú do Európy a celá Európa, vzhľadom na súčasnú politiku EÚ, vyzerá ako tovar vo výpredaji alebo ako prostitútka vo výklade, kdesi v červených uličkách Amsterdamu. Je vyložená vo výklade s veľmi lákavou cenovkou a s bombastickým, obrovským nápisom „% maximálna zľava %,“ „totálny výpredaj,“ „preč s tým“ a pod. Ženú sa sem hľadači šťastia, juhoameričania hľadajú svoje stratené európske korene a hľadajú preto možnosti uchopenia občianstva v tej či onej krajine EÚ. A tiež migranti z afrických a ázijských krajín – nejeden poháňaný so skrytou agendou pomsty za mnohé staré krivdy otrockej histórie ich kolonizovanej krajiny, páchanej na ich predkoch v nedávnej alebo omnoho dávnejšej minulosti. Jeden pracuje skryto na ekonomickom kolonizovaní. Inému ide priamočiaro a neskrývane o splodenie čo najviac potomkov s čo najväčším počtom bielych Európaniek.
Všetkého musí byť veľa, v móde je všetko poly: polyamorizmus, polygamia, polygenderizmus, polykríza, polyklimatizmus, polyteizmus. S týmto fenoménom sa, vďaka juhoamerickým pápežom s ich „pachamamamizom“ a cirkevnými dokumentami, ktoré schvaľujú uvoľnenie a rozvrátenie zdravej kresťanskej morálky (hlavne ak ide o 6. prikázanie z Desatora), dnes stretávame s akceptáciou toho dokonca i v širokých cirkevných kruhoch, kde to bolo len donedávna absolútne nepredstaviteľné. Cnosti a počestnosť žien boli kresťansky bránené a podporované. Dnes o túto obranu počestná žena musí žobrať. Lebo vo výpredaji je nielen Európa, ale i Katolícka Cirkev a pápežský stolec – cez otvorené brány sú cnosti nahrádzané „migrantami“ = cudzími prvkami – starými i novými herézami a červená sa ako zapredaná (otrokyňa) pod Vatikánsko-Čínskou zmluvou. Slobodnému životu, draho vykúpeného z otroctva Kristovou Krvou, to nijako neprospieva. Kresťan je zvádzaný do nevery vo vzťahu ku Kristovi, a každý si musí prejsť touto ultimátnou skúškou.
Ešte niečo veľmi zásadné novoprichádzajúcim v Európe nepovie nikto
To vám chcem tu rozpovedať. Preto sa obraciam na vás, duchovných vodcov, aby ste vy, v prvom rade, či už z kazateľníc alebo osobne pravidelne vysvetľovali svojim ovečkám, ako to s Európou skutočne je.
Slovania sú tu doma, no zároveň otrokmi
My, Slovania, pôvodní obyvatelia tohto kontinentu, potomkovia jedného z najstarších kultúr ľudskej civilizácie vôbec, my sme tu doma, a zároveň otrokmi. Veď len zameňme veľké začiatočné písmeno slova „Slovan“ za malé písmeno a dostaneme iný význam „otrok.“ Lingvistická skladba slova je očividná a nedá sa obísť. Všetky germánske, anglosaské a románske jazyky dodnes nepoznajú iný ekvivalent na výraz otrok ako v spojení s etnickou skupinou Slovanov, alebo inak Sklavínov zo starej Sklavínie.
Porovnaj si to v tejto tabuľke:
jazyk otrok Slovan
anglicky slave Slav
dánsky slave Slaver
francúzsky esclave Slave
holandsky slaaf/slaven Slaaf/Slaven
katalánsky esclau Eslau
nemecky der Sklave der Slawe
nórsky slave Slaver
portugalsky escravo Eslavo
rumunsky sclav Slav
španielsky esclavo Esclavo
švédsky slav Slav
taliansky schiavo Slavo
luxemburgsky Sklav Slav
Európa je Slovanská a nie je vo výpredaji
My, Slovania, tvoríme obyvateľstvo územia viac ako dvoch tretín Európy. Ide o Slovákov, alebo inak Slovänov či Slovenov, od ktorých názov etnika vlastne pochádza a ktorích územie leží v centre, či v kolíske súčasných slovanských krajín. Ten zahŕňajú : Česi, Poliaci, Slovinci, Chorváti, Srbi, Bulhari, Macedónci, Bosniaci, Ukrajinci, Bielorusi a Rusi. Rátajú sa tam i Lotyši, Litovci, Estónci. Ale i prevažná časť obyvateľov krajín na pôvodnom slovanskom území s neslovanským úradným jazykom ako Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko, Moldavsko a severné Taliansko (až po Benátky). Málokto totiž tuší napríklad, že nemecky hovoriace obyvateľstvo Rakúska je z prevažnej väčšiny pôvodné slovanské obyvateľstvo (minimálne 2 regióny sú až 100% pôvodne slovanské – Korutánsko a Štajersko), a že krajina vznikla v stredoveku ako federatívna monarchia, aby plnila funkciu obrany slovanských území pred vpádmi kočovných kmeňov. Žiadnu inú funkciu nemala. A táto krajina sa ešte ako monarchia mala vlastne rozpadnúť, kebyže nie straty pôvodného slovanského jazyka u obyvateľstva a teda i straty svojej pravej identity. Lebo účel existencie krajiny už v 18.-19. storočí úplne stratil na svojej relevantnosti.
Len nezobudiť spiaceho obra
V západnej Európe nás najčastejšie volajú východoeurópania bezohľadu krajiny pôvodu alebo tak, ako pred pádom Berlínskeho múru v roku 1989, pejoratívne – „východný blok.“ Z geografického hľadiska sú však členské krajiny EÚ slovanského pôvodu, jednoducho: stredoeurópske krajiny. A východnou Európou sa má správne označovať: Rusko, Ukrajina a Bielorusko, Moldavsko a tiež pobaltské štáty: Litva, Lotyšsko a Estónsko. A ak chcete, i Fínsko. Sme Slovania, ale slovu „Slovan“ sa človek v západnej Európe zo strategických dôvodov vyhýba. Snáď preto, aby sa náhodou spiaci obor neprebudil. A používa opatrne radšej iné výrazy, či sa snaží dokonca vsugerovať, že sme Nemci, ktorí nešťastným chodom historických udalostí stratili svoj pôvodný jazyk – nemecký. Na tento nemecký brainwashing mládeže v školstve, širokého obyvateľstva v kultúre a politike sú (zo zahraničia) už desaťročia vynakladané obrovské finančné položky vo všetkých slovanských krajinách, čím sa radia do agresívnych dobyvačných stratégií, ktoré sa opakovane znova a znova objavujú už po mnohé storočia. Úlohou týchto podplatených vnútroštátnych útokov je vyvolať puč, rozvratné akcie, umelo vytvorené občianske rebélie a podvracanie národnej jednoty a identity. Čo sa v Ukrajine dosiahlo bravúrne – dostali ju do vojnového stavu, ktorý Európa v žiadnom prípade nechce ukončiť, lebo konečným cieľom je Rusko.
Hitler by bol nesmierne potešený tým, ako sa jeho veľkonemecko-ríšske plány vyplnili – ako znovu zotročili Slovanov
Slovanské územie od Baltiku až po Stredozemné more, od Álp až po Ural, bolo stáročiami napádané a dobývané. V strednej Európe takmer všetko územie dobyté a v súčasnosti vidieť na mape sveta len mená rôznych rozdrobených štátov, ktoré sa názvami krajín, jazykovou a kultúrnou príbuznosťou na seba okato podobajú. Nie je v Európe slovanského národa, slovanského územia, ktoré by ešte nebolo podrobené, okrem nedobytného Ruska. A o ktorého dobytie sa rozumného úsudku zbavená súčasná Európa, teda EÚ, vlastne všemožne snaží, potom ako dobyla ešte i Ukrajinu. Už storočia živí Nemecko tézu o nevyhnutnosti rozdrvenia východnej veľmoci. A túto tézu doslovne prebrala EÚ alias Veľkonemecká ríša. Mnohí sa totiž môžu mylne domnievať, že antisemitizmus, nenávisť voči Židom, bol jedinou hybnou pákou Hitlera ku 2. svetovej vojne.
Málokto totiž vie, že Hitler bol len žiakom Stalina, ktorý ho naučil stavať gulagy, vyhladzovacie tábory pre Slovanov, ktoré on v Rusku široko praktizoval. Lebo Stalin, ktorý sám nebol Slovanom, ale Gruzínzom, nenávidel Rusov, teda Slovanov, rovnako ako Hitler. A Hitler mal v pláne, hneď po vyhladení Židov, vyhladenie Slovanov a slovanstva, ktorými veľmi pohŕdal. Nemusím mať nič spoločné s „Ongehoord Nederland,“ (ktorý nedávno údajne glorifikoval Hitlera), aby sme mohli skonštatovať, že Hitler, na mieste tam, kde teraz je, musí byť nesmierne potešený tým, ako sa jeho veľkonemecké ríšske plány vyplnili a vypĺňajú v súčasnej EÚ. Ako by jasal, že sa jeho vojnové pole posunulo až na ukrajinsko-ruské územie, tam, kde on svojho času, ako mnohí dobyvatelia pre ním zlyhal a Rusko nikdy nedobyl. Rusko doteraz nikto nikdy nedobyl, no i tak Európa naivne verí, že tentokrát, za pomoci Ukrajiny, sa im to podarí. Ach, aká pochabosť!
Nebijú si do pŕs za to, že Slovanov „demokraticky“ nazývajú otrokmi
Za celé stáročia, ba až tisícročie sa slovo otrok vždy spájalo so Slovanmi. A ako pozorujeme, do dnešného dňa sa iný výraz pre otroka nahľadal a nenašiel. Od júla 2023 do júla 2024 prebiehal v Holandsku celonárodný projekt s názvom Rok pripomínajúci históriu otroctva, kde sa krajina mala vyrovnávať z kolonialistickou históriou a otrokárskou minulosťou, za ktoré sa mali biť do pŕs, hanbiť sa a konať pokánie za svojich koloniálnych predkov. A výsledkom bolo napríklad, že známa populárna spoločenská hra Osadníci, sa zo dňa na deň nemohla viac volať tak ako sa vždy volala: Kolonisten (po slovensky Osadníci) a musela sa premenovať, aby sa neurazili niekoho city. Prečo si ale moderné, civilizované germánske a románske národy stále nebijú do pŕs za to, že otroctvo je stále spojené so Slovenmi, Slovanmi, ktorí sú dnes minimálne od 2003 roku „rovnoprávnymi členmi únie,“ ako európskeho spoločenstva? Za to, že lingvistici nehľadajú iné slovo, iný výraz pre otroctvo, otroka, otročenie? Preto, lebo otroctvo bolo a je zámerom EÚ? Veď prečo inak sa v Európe za posledné desaťročia vedie a udržiava už druhá vojna voči Slovanom? Tak ako v 90. rokoch 20. storočia v Juhoslávii, tak vo východnej časti Európy teraz – na Ukrajine a v Rusku, sa v mene otroctva, vedie voči nim ďalšia krutá Západom podporovaná vojna. Nie, Európska únia ani Západ nezbaví svet otroctva, nie. Kontinuálne nazývanie Slovanov otrokmi je jednoducho strategickou súčasťou tejto nezmyselnej vojny, na lingvistickej, morálnej, psychologickej úrovni. Dobývanie, podrobovanie a zotročovanie je stále prioritným fokusom Západu. To sa ani nezmení.
V čom sú Slovania iní ako Západ?
Ľudovít Štúr, slovenský politik, spisovateľ, jazykovedec vo svojej knihe „Das Slawenthum und die Welt der Zukunft” už v 19. storočí napísal: „Z politického hľadiska prechádza Západ od absolutistických monarchií ku konštitučným štátom, tieto sa zas pretvárajú na politické a napokon na sociálne a komunistické republiky, kde sa všetko končí v rozklade ľudstva a v deštrukcii ľudskosti. Táto unáhlenosť má v sebe osudnú črtu: keď sa už raz totiž Západ dostal do víru týchto pohybov, nemôže sa z neho vymaniť. Niet tu pokoja, ani stálosti, všetko sa valí a tlačí vpred, rúti sa, a všetci tu vidia svoje konečné, vytúžené šťastie — v záhube! Jedna revolúcia bude nasledovať za druhou a po každej na tom budú národy Západu horšie ako predtým. Nasledujúce generácie budú stále divšie a horšie, už dýchajú tento vzduch, už z neho čerpú energiu, západným duchom času je poznačená aj výchova, tento duch je ochabnutý, ospanlivý, zo zásady sa vzdal akejkoľvek prísnosti, zmäkčilosť, pôžitkárstvo a hojnosť čoraz väčšmi vytláčajú bývalú zdržanlivosť, vážnosť , niekdajšiu činorodosť: nech sa teda krútia kolesá voza vpred, pretože ich nemožno obrátiť— nech sa teda rútia vpred s pokoleniami Západu, pokým ich nezadrží nad priepasťou mocná ruka.“
Slovania nemajú inej väčšej role, než zbaviť celý svet otroctva a vlastne v konečnom dôsledku nastoliť kráľovstvo Ježiša Krista.
Budúcnosť sveta, to je Slovanstvo. Lebo v slovanskom štáte musí všetko posvätiť Cirkev; ona je jeho alfou i omegou. Pravý Slovan sa nepustí do ničoho bez toho, aby neprosil o pomoc Boha a každé dielo zavŕši tým, že Bohu za jeho pomoc poďakuje. Zdrojom činnosti Slovana je Božie vnuknutie. Snaží sa o dobrý a spravodlivý život v biblickom výroku „Hľadajte najprv Kráľovstvo Božie, a ostatné vám bude dané.“ Pravdu tohto večne platného výroku potvrdzujú celé dejiny. Národy, ktoré odvrhli Kráľovstvo Božie, spravodlivosť, opravdivé ľudské konanie, zabudli na Boha a zaujímali sa len o to „ostatné“, teda len o svetské veci, rad za radom upadli. Preto je Slovan predurčený niesť otroctvo, ťažobu pohŕdania a genocídne snahy Západu na svojich pleciach, aby bol s Kristom na kríži ukrižovaný, ale nakoniec, tak ako On, s ním vstal raz z mŕtvych. Slovan potom svojou vrúcnnosťou a mravnou čistotou potiahne a pritiahne ku Kristovi celé ľudstvo. Na čele s Ruskom, samozrejme, ktoré všetky Slovanské národy a kmene opäť obnoví a zjednotí v slovanstve. Bude to moment, keď sa otroctvo zmení na slávu a Slovo bude kráľom. Na túto chvíľu čaká každý pravý Slovan.
Posledný Slovanský národ, ktorý sa dobrovoľne nenechal zotročiť Západom
Preto milý migrant z africkej alebo ázijskej krajiny, žijúci s nepreliečenou kolonizačnou krivdou, hľaď na pokoru Slovana. Cítiš sa ukrivdený za kolonizačnú či otrockú minulosť tvojej krajiny? Ale veď slovo „otroctvo, otrok, otročenie“ nemá s tvojou krajinou, či farbou pleti vôbec, ale vôbec nič spoločné. To slovo, alebo tie slová neboli pomenované po tebe. Iste, krivda je krivda a otroctvo je zlé, nespravodlivé a odsúdeniahodné. No na rebríčku kultúrnej akceptácie v Európe stoja ľudia s ázijskými, africkými či americkými koreňmi omnoho vyššie, omnoho vyššie, ako hociktorý človek zo slovanskej krajiny. To Slovan, biely Európan, pôvodný obyvateľ Európy, nesie túto stigmu a pohŕdanie. Ten Slovan, ktorý nikoho nikdy nezotročoval, nikoho nekolonizoval. A teda nijako ti neukrivdil. Chceš drancovať Slovanské územia, znásilňovať Slovanské ženy, mstiť sa Slovanom za kolonizačné zverstvá, ktoré oni nijako nezavinili, a nemali s tým absolútne nič spoločné? Podporuješ nezmyselnú vojnu v Ukrajine a jej ešte nezmyselnejšie úsilie o členstvo v EÚ? Zastav sa. Európska únia je únia otrokárov a otrokov. Ukrajina je tiež Slovanská. Ukrajina je zaslepená tým, že sa snaží byť ďalším členom v klube otrokov, z ktorého sa iné Slovanské krajiny snažia vlastne vymaniť.
Podporuješ rozšírenie otroctva smerom na východ Európy? Nebolo by lepšie pomôcť bojovať proti otroctvu a deklarovať tento neprehliadnuteľný fakt, ako cisárovi v nových šatách povedať, že je nahý? Slovanské národy sú úmyselne rozkúskované do malých, menších štátov. Cítili sa sklamané bludmi komunistického Ruska, ktoré ich zase rozšírilo do celého sveta. A preto sa opäť dobrovoľne vrhli do lákavého, ale zvrhlého náručia Európskej únie, ktoré sa zo začiatku zdalo vytúžené, rozvoj sľubujúce, demokratické, a solídne riešenie jednotného zriadenia pre ekonomické ciele. Nechali sa kultúrne a politicky germanizovať, priorizovať záujmy Germánov pred svojimi záujmami. I keď nie úplne, lebo Slovanský duch žije, tlie ako malý ohník v táborisku a čaká na veľké vzplanutie. Rusko urobilo v minulosti možno veľa chýb, no tým, že nikdy nebolo dobyté, nebolo ani nikdy germanizované. A na rozdiel od Ukrajincov sa nikdy nenechalo zotročiť Západom. A viedlo historicky zjavne „obrannú politiku a vojny,“ ktoré pomáhali krajinám Európy a Ázie ku vznikom štátnosti, ako ich dnes poznáme na mape sveta.
Ruská „agresia“ sa mieša do svetovej politiky avšak zásadne iným spôsobom
Rusi nie sú ako skutoční dobyvační agresori, ktoré krajiny a národy vyciciavali. Práve naopak: – Lebo Rusko je zodpovedné za vznik a zachovanie si štátnosti v mnohých krajinách Európy a Ázie a tiež za zničenie Hitlera a Napoleona. (A vojna na Ukrajine s Ruskom je fakt, ktorý by Hitlera nesmierne potešil a bolo by mu aspoň čiastočným zadosťučinením za utŕženú porážku v 2. svetovej vojne. Ale Rusko i tak nebude nikdy porazené.) Polovica Európy a časť Ázie získala svoju štátnosť z rúk tohto konkrétneho štátu. Presne: Vďaka Rusku vznikli štáty Fínsko, Lotyšsko, Estónsko, ktoré nikdy nemali vlastný štát. Krajiny ako Litva, Poľsko obnovili raz alebo viacnásobne štátnosť aj vďaka Rusku. Podporilo vznik Československa. Krajiny ako Rumunsko, Bulharsko, Srbsko sa stali suverénnymi a oslobodení od tureckej nadvlády a útlaku v rusko-tureckej vojne v 19. storočí. Krajiny ako Moldavsko, Azerbajdžán, Turkménsko, Kirgizsko, Kazachstan, Mongolsko sa ako štát prvý krát zrodili až v rámci ZSSR. Arménsko, Gruzínsko bolo fyzicky zachované a oživené ako štát iba v rámci ZSSR. Bielorusko a Ukrajina tiež prvýkrát získali štátnosť v dôsledku Veľkej októbrovej revolúcie v rámci republík ZSSR. A až v roku 1991 (aj od Ruska) získali úplnú nezávislosť. Za zváženie stojí aj úloha Ruska-ZSSR pri zrode a formovaní takých štátov ako Čína, Vietnam, Severná Kórea, India. Grécko (v roku 1821 ho Rusko získalo späť od Turkov), Alžírsko, Kuba, Izrael, Angola, Mozambik atď…
S výrazným prispením tejto krajiny dokonca Švajčiarsko dosiahlo nezávislosť od Francúzska a odvtedy Švajčiarsko nikdy (!) nebojovalo; Rusko oslobodilo tiež Rakúsko, Československo od Tretej ríše v roku 1945; Rusko podporilo i Severoamerické Spojené štáty v ich boji za nezávislosť od Británie, v roku 1780 vytvorením Ligy ozbrojenej neutrality Katarínou II. – Vďaka Stalinovi dostalo Nemecko možnosť zachovať si štátnosť po porážke v roku 1945 a Gorbačovov postoj, umožnil v roku 1990 bez zbytočných problémov znovu zjednotiť obe Nemecké krajiny. Pomohlo k nezávislosti Egyptu, Angoly.
Rusko (alebo ZSSR) dekolonizovalo kolónie západnej Európy
Bol to ZSSR, ktorý po víťazstve v 2. svetovej vojne zohral kľúčovú úlohu pri zabezpečení nezávislosti väčšiny kolónií západnej Európy v procese globálnej dekolonizácie, ktorú ZSSR inicioval. Celá história Ruska naznačuje, že v rámci akejkoľvek moci a systému bolo konzistentné pri presadzovaní princípov nezávislosti a sebaurčenia národov. Tak ako je to typické pre Slovanov, mnohokrát na úkor svojich vlastných záujmov. A ak by politika Ruska, čo i len v zlomku, bola podobná tej Britskej, teraz by polovica sveta bola súčasťou Ruského imperiálneho spoločenstva národov. A ruský ľud by sa asi kúpal v luxuse, ako šejkovia zo Saudskej Arábie, na úkor štátov, krajín a ich hlavných miest oslobodených od iných kolonizátorov. Viac ako tisíc rokov je Rusko vykresľované ako „agresor“, hoci opakovane čelilo vlnám invázií zo Západu, často schválených a prezentovaných ako sväté vojny, boj za „rasovú čistotu“ a „obranu demokracie“. Od stredovekých križiackych výprav a pápežských bul cez napoleónske a nacistické kampane až po „plazenie sa na ceste“ k NATO, západné mocnosti neustále postupovali na východ a označovali Rusko za „večnú hrozbu“. Západ je v tejto opakovanej rétorike už neuveriteľne nudný. Apropo, nedĺžime Rusku aj my trochu viac uznania a vďaky?
Materializmus ako ideológia je Slovanom zásadne cudzia
Počas celého stredoveku obliehali a tlačili sa na slovanské územia heretické a protestantské sekty z Nemecka, a aj zo Švajčiarska a Holandska. Neskôr Marx a Engels, ktorí svojimi ideológiami prevalcovali počas industriálnych revolúcií hlavne Rusko, boli zase len Nemci. Slovania možno chvíľami, isté obdobia v histórii, podľahli, nechali sa uniesť a nadchnúť pre tieto nové myšlienky, až do momentu, kedy precitli z ilúzií. Kedy ich duch bol konfrontovaný s holým materializmom v samotnom jadre. Materializmus ako ideológia je Slovanom zásadne cudzia a neprirodzená, ak nie rovno odporná. Asi i preto sa v stredoveku týmto heretikom hovorilo ľudovo „habáni.“ Pomenovanie, najpravdepodobnejšie odvodené od nemeckého slova „haben – mať,“ pretože prioritné pre Kalvínov, Luteránov a iné menej známe sekty bolo drancovanie majetku, privlastňovanie si cudzieho vlastníctva. Prichádzali ako sektárske skupiny, ktoré organizovanie vtrhli do krajov, aby ničili, okrádali, brali majetky a cennosti, kolonizovali. A nielen kláštory, kostoly a cirkevné objekty. Podobne to bolo a stále je s ideológiami Marxa a Engelsa. Tam tiež šlo v prvom rade o branie majetkov Cirkvi, šľachty, statkárov a bežných občanov. Na teoretickom materializme komunizmus v roku 1989 stroskotal, východný blok a ZSSR sa rozpadli. No a Západ sa bezbrehým materializmom, krok za krokom, dostal neodvratne do agonickej fázy. Oprieť sa o slovanské kmene, oprieť sa o celé slovanstvo — o duchovnosť Slovanov, to je podľa nášho názoru jediná prirodzená cesta a vôľa Božia pre budúcnosť ľudstva, ktoré stojí už len milimeter od priepasti záhuby.
Požiadavka Matky Božej – zasvätiť Jej špeciálne Rusko
Rusko prežilo Sovietsky zväz, komunizmus, neprijalo Katolícku Cirkev, ale držalo sa ruského pravoslavia. No a neustále sa pridržiava komunistickej (červenej) Číny ako svojho spojenca, a preto spolu s Čínou mohlo zapríčiniť vo svete ďalší svetový zmätok. Ktorý je možno aj potrebný… No Rím sám sa medzitým stáva zjavným sídlom antikrista, z ktorého sa šíria staré a nové herézy do celého sveta, ako to bolo Matkou Božou v La Salette predpovedané. Možno bude Cirkev potrebovať nový Rím. Možno niektoré krajiny zmiznú z mapy sveta. Vo Fatime žiadala Panna Mária špeciálne zasvätenie Ruska Jej Nepoškvrnenému Srdcu, ktoré nakoniec zvíťazí. Rusko si napriek oddeleniu sa od pápeža zachováva po tisícročie pravú vieru a je očividne vyvolené na to, aby priviedlo materialistický svet k duchovnu, ku kráľovstvu, v ktorom je kráľ sám Kristus. No aby k tomu skutočne došlo, musíme pokorne skloniť hlavy pre požiadavkami Matky Božej, ktorá našu konkrétnu generáciu varuje už 300 rokov a neprestať s tým, kým Matke Božej nebude vyhovené – zasvätenie Ruska jej Nepoškrvnenému Srdcu a zadosťučiňovanie za urážky Jej Nepoškvrneného Srdca. Vzchopme sa a spojme sa spolu v tomto svätom úmysle a Božom záchrannom pláne pre nás! Čo je pre dnešné ľudstvo dôležitejšie ako pobožnosti tzv. fatimských sobôt?!
vaša Slovänka
Slovenská verzia listu pre duchovných vodcov, ktorý bol v septembri zasielaný v Holandsku.
alianciazanedelu.sk/archiv/20448