Choď na obsah Choď na menu
 

a/ Biblický príbeh pre deti o Adamovi a Eve

.
Ako Boh vdýchol život človeku
Na samom začiatku, keď Boh stvoril našu krásnu Zem, bolo všade plno radosti. Stvoril svietiace slnko, hlboké moria, vysoké hory a lúky plné voňavých kvetov. Do lesov a do vzduchu poslal zvieratká – od maličkých mravcov, cez spievajúce vtáčiky až po obrovské slony. Všetko to bolo prekrásne. Ale Boh mal v srdci ešte jeden, ten najúžasnejší plán. Chcel stvoriť niekoho, kto by bol ako On – niekoho, s kým by sa mohol rozprávať, smiať sa a kto by mal na starosti celú túto nádhernú záhradu.
Boh sa rozhodol stvoriť človeka.
Podišiel k čistej zemi, vzal do rúk obyčajný prach a hlinu a začal formovať to najdokonalejšie dielo. Formoval mu ruky, ktoré vedeli objímať, nohy, ktoré vedeli behať, oči, uši a ústa. Takto Boh vytvoril prvé ľudské TELO. Bolo dokonalé, ale zatiaľ len nehybne ležalo v tráve, podobne ako drevený panáčik v rezbárskej dielni.
Potom Boh urobil niečo nádherné a posvätné. Sklonil sa k človeku a do jeho nosa vdýchol svoj vlastný dych života. Bola to tá najčistejšia iskra – ľudský DUCH.
V tej sekunde človek ožil! Otvoril oči a hlboko sa nadýchol. V jeho vnútri sa okamžite prebudila DUŠA – začal premýšľať, cítiť obrovskú radosť a vďačnosť. Prvé, čo uvidel, bola láskavá Božia tvár. Človek sa usmial a vedel, že Boh je jeho Stvoriteľ a milujúci Ocko. Boh mu dal meno Adam.
Boh vzal Adama do nádhernej záhrady, ktorá sa volala Eden. Rástli tam tie najsladšie ovocné stromy a tiekli tam priezračné rieky. Adam mal za úlohu dať všetkým zvieratkám mená. Pozoroval ich a hovoril: „Ty budeš lev, ty budeš žirafa a ty zajačik.“
Adam bol veľmi šťastný, ale Boh si všimol niečo dôležité. Všetky zvieratká mali svojich kamarátov a dvojice – slon mal slonicu, lev levicu... Ale Adam bol sám. Nemal nikoho, kto by bol ako on, s kým by sa mohol porozprávať ľudskou rečou a zdieľať svoju radosť.
Boh povedal: „Nie je dobre človeku byť samému. Urobím mu pomocníka, ktorý mu bude podobný.“
Boh nechal na Adama padnúť tvrdý spánok. Kým Adam sladko spal a sníval, Boh jemne vybral jedno z jeho rebier – kúsok kosti blízko Adamovho srdca. Z tohto kúska Boh s obrovskou láskou stvoril ženu.
Keď sa Adam zobudil a uvidel ju, od radosti mu zažiarili oči. Bola prekrásna, múdra a mala rovnakú dušu a ducha ako on. Už nebol sám.
„Páni, tá je úžasná!“ zvolal Adam. Boh dal prvej žene meno Eva.
Adam a Eva sa chytili za ruky a spoločne sa prechádzali po rajskej záhrade. Nemali na sebe žiadne oblečenie, ale vôbec sa nehanbili, pretože ich srdiečka boli úplne čisté, bez akéhokoľvek hriechu alebo zlých myšlienok. Boli zaplavení Božou láskou. Večer, keď sa ochladilo, sa Boh s nimi prechádzal po záhrade a oni sa s Ním rozprávali ako najlepší kamaráti. Mali všetko, čo potrebovali – zdravé telo na behanie, šťastnú dušu na radovanie a živého ducha, ktorým boli navždy spojení s Bohom.
❓ Otázky pre deti k tomuto príbehu:
  1. Z čoho Boh vytvoril Adamovo telo a čo urobil, aby Adam ožil?
    • Očakávaná odpoveď: Telo vytvoril z prachu/hliny zeme a vdýchol mu do nosa dych života (ducha).
  2. Prečo Boh stvoril Evu? Čo Adamovi chýbalo, keď bol v záhrade sám so zvieratkami?
    • Očakávaná odpoveď: Chýbal mu kamarát, človek, s kým by sa mohol rozprávať a kto by mu bol podobný.
  3. Z akej časti Adamovho tela Boh stvoril Evu a prečo práve odtiaľ?
    • Očakávaná odpoveď: Z jeho rebra, ktoré je blízko srdca, aby si boli rovní a mali sa radi