9/ Biblické slovo /prorok Ezechiel/
Vylejem na vás čistú vodu a budete očistení od všetkej špiny. Od všetkých vašich modiel vás očistím. Dám vám nové srdce a vložím do vás nového ducha. Odstránim z vášho tela srdce kamenné a dám vám srdce z mäsa. Vložím do vás svojho ducha a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich príkazov, že budete zachovávať a plniť moje výroky.
https://spasa.estranky.sk/clanky/motiv-cistej-vody-a-slzy-lutosti.html
https://spasa.estranky.sk/clanky/biblicke-slovo---ezechiel---pre-deti.html
/Preklad/
Z dogmatického hľadiska sa môže zdať, že pokropenie čistou vodou vyjadruje iba myšlienku odpustenia minulých hriechov.
Tento obraz vychádza z očistných kúpeľov, ktorými sa odstraňovalo rituálne znečistenie, pričom samotný obraz je neoddeliteľnou súčasťou tejto myšlienky.
Ľud sa poškvrnil svojím vzťahom k modlám a ich uctievaním.
Ak vezmeme do úvahy povahu tohto kultu – jeho ponižujúce formy, ako aj nemravnosti, ktoré ho sprevádzali alebo boli jeho súčasťou (Ozeáš 4, 13 – 14) –, pochopíme hĺbku tohto znečistenia a silný obraz v knihe Ezechiel 36, 17 sa nám už nebude zdať príliš silný.
---------------------
Potom vás pokropím čistou vodou.
Druhým krokom k posväteniu Pánovho mena – krokom, ktorý bol nevyhnutný na to, aby predchádzajúce kroky nadobudli trvalosť alebo hodnotu – bola morálna obnova ľudu;
jej prvou fázou bolo odpustenie hriechov ľudu.
Obraz, ktorým sa táto skutočnosť vyjadruje – „pokropenie čistou vodou“ – bol pre proroka z kňazského rodu, akým bol Ezechiel, celkom prirodzenou metaforou. Zrejme ide o narážku na očistnú vodu, ktorá sa pripravovala zmiešaním tečúcej vody s popolom červenej jalovice (Numeri 19, 17 – 19) v náboženskom rituáli Židov. / pri vysvacovaní levitov?/
-------
Na prvom mieste stojí veľká pravda, že základom všetkého ostatného dobra – či už v dejinách duše, alebo spoločenstva
je Božie odpustenie {Ezechiel 36,25}.
Kňaz Ezechiel dáva tomuto zasľúbeniu obradnú podobu a odkazuje na pokropenie poškvrnených podľa Zákona,
/ rituál uvedenia do kňazskej služby.!
Toto očistenie predstavuje odstránenie už vzniknutej poškvrny, predovšetkým viny za modlárstvo.
Jasne sa odlišuje od následného pôsobenia v ľudskom vnútri; inými slovami, ide o zasľúbenie odpustenie čiže ospravedlnenie,
nie posvätenie.
------------
ČISTÁ VODA - ODPUSTENIE HRIECHOV
Prorok Ezechiel nevie, z akých hlbokých prameňov v Božej prirodzenosti má táto „čistá voda“ vyvierať;
my však už vieme, že je potrebná vzácnejšia tekutina než voda.
Musíme myslieť na Toho, „ktorý prišiel nie iba skrze vodu, ale skrze vodu a krv“ –
v ktorom máme vykúpenie skrze Jeho krv, totiž odpustenie hriechov.
Ústrednou myšlienkou tohto prvého zasľúbenia však je, že očistenie od zlého svedomia musí vykonať Božia ruka.
Odpustenie je výsadou Boha.
Jedine On môže – a aj to urobí – očistiť človeka od každej nečistoty. Jeho odpustenie je všeobecné.
Ani tie najzakorenenejšie a najtemnejšie hriechy nie sú také, aby sa nemohli z duše celkom stratiť.
Farbivá hriechu sú síce veľmi silné, no existuje jedno rozpúšťadlo, ktorému nedokážu odolať.
Neexistujú žiadne „stále farby“, ktoré by Božia „čistá voda“ nedokázala odstrániť.
Toto očistenie skrze odpustenie tvorí základ všetkých ostatných požehnaní.
Je to vždy to prvé, čo je potrebné, keď sa duša navracia k Bohu.
NOVÝ ČLOVEK - buduje ho Duch svatý a milosť, ktorá usmerňuje človeka k POSLUŠNOSTI voči Božím nariadeniam
Potom nasleduje ďalší, čisto božský úkon:
udelenie novej prirodzenosti, ktorá zaistí budúcu poslušnosť {Ezechiel 36,26 – 27}.
Kto iný môže siahnuť do hlbín ľudského bytia, vyňať jeden životný princíp a vložiť na jeho miesto iný, pričom samotná individualita človeka zostane nedotknutá? Jedine Boh.
Aké hlboké je vedomie všeobecnej tvrdohlavosti a necitlivosti, ktoré na ľudskú prirodzenosť – ak neprejde takou obnovou – hľadí ako na niečo, čo má len „kamenné srdce“!
Nenájdeme tu žiadne sentimentálne ilúzie o krutej realite ľudstva.
Povrchné chápanie hriechu a ružovkasté predstavy o ľudskej prirodzenosti nedokážu prijať pravdu biblického učenia o hriešnosti a odcudzení od Boha.
Takýto prístup diagnostikuje chorobu len povrchne, a preto nevie, ako ju vyliečiť.
Biblia si môže dovoliť plne uznať závažnosť tejto choroby, pretože pozná liek.
Žiadny iný chirurg okrem Boha nedokáže vykonať tento zákrok: vyňať kamenné srdce a vložiť srdce z mäsa.
Žiadny systém, ktorý toto nedokáže, nemôže naplniť to, po čom ľudia túžia.
Iba evanjelium sa dokáže dôkladne vysporiadať s ľudskými neduhmi.
ZACHOVÁVANIE Božích prikázaní - nový princím života : Božia láska v duši
A ako sa uskutočňuje tento veľký zázrak?
„Vložím do vás svojho Ducha.“
Nový princíp života je vyžarovaním Božieho Ducha. Toto zasľúbenie neponúka len pôsobenie Božieho ducha, ktorý by na ľudí vplýval zvonku alebo na nich zostupoval ako nejaký závan, ale hovorí o skutočnom vložení Božieho Ducha do najhlbších zákutí ľudského vnútra.
Ak nedáme náležitý dôraz na tento veľký dar – na Ducha, ktorý v nás prebýva a je životom nášho života – uniká nám to najcharakteristickejšie požehnanie evanjelia.
Očistenie je síce veľká vec, no bez nového životného princípu, ktorý nás udrží čistými, zostáva neúplné.
Týmto princípom môže byť jedine Boží Duch, ktorý v nás sídli a pôsobí; lebo len tak budeme môcť „chodiť podľa Jeho ustanovení a zachovávať Jeho nariadenia“. Keď v našich srdciach prebýva
Ten, ktorý dal Zákon, stane sa tento Zákon naším potešením.
Jeho zachovávanie potom bude prirodzeným dôsledkom a prejavom nášho života – života, ktorý je v skutočnosti Jeho životom.
Potom nasleduje obraz požehnaných dôsledkov poslušnosti {Ezechiel 36,28 – 36,30}
. Tento obraz je podaný spôsobom zodpovedajúcim bezprostrednému účelu proroctva a naplnil sa pri samotnom návrate do krajiny. Toto naplnenie však bolo nedokonalé, keďže poslušnosť a obnova sŕdc ľudu neboli úplné.
Úplnosť môžu dosiahnuť až v rámci evanjelia, a v plnom zmysle slova až v inom poriadku, než je ten súčasný.
Keď ľudia budú plne zachovávať Božie ustanovenia, budú natrvalo bývať v dobrej krajine.
Izrael sa udržal vo svojej krajine vďaka poslušnosti, nie vďaka svojej sile
Naším skutočným „zabezpečením“ – dokonca aj pokiaľ ide o pozemské dobrá – je voľba Boha za naše najvyššie dobro.
V miere, v akej môžeme povedať: „Tvoj zákon je v mojom srdci,“ patrí nám všetko;
môžeme vlastniť všetko, hoci v bežnom, svetskom chápaní vlastníctva nemáme nič.
Podobne aj poslušnosť – ktorá je ovocím nového života Božieho Ducha v našom duchu – je podmienkou dôverného vzájomného vlastníctva.
Ide o požehnanú vzájomnosť dôvery a vernosti, v ktorej láska dáva a láska prijíma; vďaka tomu pokojné srdce vie,
že Boh patrí jemu a ono patrí Bohu.
Ak škvrny či prerušenia predsa len občas narušia dokonalosť poslušnosti a nepretržitosť tohto vzájomného vlastníctva,
prichádza ďalšie očistenie od takýchto hriechov. „
Ak však chodíme vo svetle, krv Ježiša Krista, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu“ {Ezechiel 36,29}.