Choď na obsah Choď na menu
 

Pápež KORNELIUS

Svätý mučeník a pápež, svätý Kornélius, /16.9./

ty si pre svoje svedectvo o Kristovi znášal telesné útrapy i vyhnanstvo.

Obraciam sa na teba v čase MOJEJ  - našej - POTREBY a prosím  o tvoj príhovor (uveďte bolesť alebo chorobu).

Nech Boh na tvoje prosby dopraje úľavu môjmu telu, silu mojej duši a milosť znášať všetky utrpenia s takou trpezlivosťou, akú si preukázal ty. Amen

 

Svätí Kornélius a Cyprián, milovali ste Boha a zotrvali ste pevní vo viere aj tvárou v tvár prenasledovaniu a smrti.

Vaše odvážne svedectvo bolo spojené s pastoračným svedectvom o Božom milosrdenstve.

Prosím, prihovárajte sa za mňa, aby som nasledoval vašu odvahu a vaše milosrdné srdcia,

aby som vždy pevne stál vo viere a každému hriešnikovi ponúkal odpustenie.

Pomôžte nám voliť jednotu namiesto rozdelenia a lásku namiesto súdenia. Amen.

 

SV.KORNELIUS

Pápež a biskup: Pôsobil ako 21. rímsky pápež od marca 251 až do svojej mučeníckej smrti v júni 253 n. l.

Zástanca odpustenia:

Rozhodol, že kresťania, ktorí počas rímskeho prenasledovania odpadli od viery, sa môžu po náležitom pokání vrátiť do Cirkvi.

Mučeník:

Zomrel vo vyhnanstve v dôsledku fyzického strádania počas prenasledovania za vlády cisára Galla.

Patrocínium: Tradične sa k nemu modlia ako k ochrancovi dobytka, poľnohospodárov a ľudí trpiacich kŕčmi či epilepsiou

 

 

Vydal svedectvo jednoty a milosrdenstva:

Vo vnútri Cirkvi sv.KORNELIUS neochvejne svedčil o tom, že Boh odpúšťa aj tým, ktorí v strachu pred mučením dočasne zapreli vieru, ak úprimne činia pokánie.

Postavil sa proti radikálnemu Novaciánovi, ktorý chcel týchto ľudí navždy vylúčiť. 

Mučenícke vyznanie:

Keď vypuklo nové prenasledovanie, bol zatknutý a poslaný do vyhnanstva. Jeho blízky priateľ svätý Cyprián o ňom napísal, že

„celá rímska Cirkev vyznala vieru s ním a jedným hlasom“.

Kornélius odmietol zaprieť Krista alebo priniesť obete pohanským bohom a toto svedectvo spečatil svojou smrťou v exile

(kde podľa niektorých prameňov zomrel na následky útrap, podľa iných bol sťatý)

 

Cisár Trebonianus Gallus poslal pápeža Kornélia v roku 252 do vyhnanstva do starovekého prístavného mesta Centumcellae. 
Dnes je toto miesto známe ako Civitavecchia a nachádza sa v Taliansku (v regióne Lazio), severozápadne od Ríma na pobreží Tyrhenského mora
 
  • Strategická izolácia: Centumcellae bol v tom čase dôležitý rímsky prístav, ktorý vybudoval cisár Traján. Pre Rím to bolo dostatočne ďaleko na to, aby bol pápež izolovaný od kresťanskej komunity, no zároveň pod kontrolou rímskych úradov. [1]
  • Podmienky vyhnanstva: Kornélius tam nežil vo väzenskej cele, ale bol držaný pod prísnym dohľadom v nútenom exile. Napriek izolácii odtiaľ dokázal písať listy svojmu priateľovi svätému Cypriánovi do severnej Afriky. [1, 2]
  • Miesto úmrtia: V tomto vyhnanstve v júni 253 Kornélius aj zomrel. Časť historických prameňov uvádza, že zomrel na následky ťažkých podmienok a útrap spojených s vyhnanstvom, zatiaľ čo iné tradície hovoria, že bol priamo na tomto mieste sťatý
  • V samotnom meste Civitavecchia dnes neexistuje samostatný kostol alebo veľký historický pamätník zasvätený výhradne pápežovi svätému Kornéliovi. Keďže v meste strávil len krátky čas vo vyhnanstve a jeho pozostatky boli rýchlo prevezené do Ríma, hlavné miesta jeho úcty sa nachádzajú inde. [1, 2]
    Napriek tomu sa jeho pamiatka v Civitavecchii a okolí pripomína na niekoľkých úrovniach:
    1. Darsena Romana (Staroveký rímsky prístav)
    Kornélius bol vyhostený do vtedajšieho mesta Centumcellae, ktorého jadro tvoril rímsky prístav vybudovaný cisárom Trajánom. Ruiny a základy z tohto obdobia sú dodnes viditeľné v komplexe Darsena Romana (Rímsky dok) priamo v prístave Civitavecchia. Prechádzka touto historickou časťou je najbližším fyzickým kontaktom s prostredím, kde pápež trpel a prežil svoje posledné mesiace života. [1, 2]
    2. Katedrála sv. Františka z Assisi (Cattedrale di San Francesco)
    Hlavným duchovným centrom mesta je Katedrála sv. Františka z Assisi. Ako sídlo diecézy Civitavecchia-Tarquinia uchováva liturgickú pamäť na svätého Kornélia. Každý rok 16. septembra (na jeho sviatok) sa tu počas svätých omší osobitne spomína jeho svedectvo viery a prepojenie s dejinami mesta
  •  
     
    Kde nájdete skutočné miesta jeho úcty?
    Ak by ste chceli navštíviť miesta, kde sú uložené jeho telesné pozostatky alebo historické umelecké diela, musíte sa vydať južne do Ríma (približne 70 – 80 km od Civitavecchie):
  • Kalixtove katakomby (Catacombe di San Callisto): Prvé miesto, kam kresťania previezli jeho telo z vyhnanstva. Nachádza sa tu jeho pôvodná krypta s unikátnym náhrobným kameňom, na ktorom je dodnes čitateľný latinský nápis CORNELIUS MARTYR. [1, 2]
  • Bazilika Santa Maria in Trastevere: V 8. storočí nechal pápež Hadrián I. previezť Kornéliove relikvie priamo do tohto známeho rímskeho chrámu. Jeho ostatky sú uložené pod hlavným oltárom a v apside kostola môžete obdivovať nádhernú mozaiku z 12. storočia, ktorá ho zobrazuje

Slávny náhrobný nápis pápeža Kornélia v Kalixtových katakombách (konkrétne v krypte svätej Luciny) je historicky mimoriadne vzácny a v latinčine vyzerá nasledovne

 

CORNELIUS MARTYR

EP [iscopus]

V preklade to znamená „Kornélius Mučeník, Biskup“. 
Čím je tento nápis výnimočný?
  • Prvý v latinčine: Na rozdiel od ostatných raných pápežov tretieho storočia pochovaných v hlavnej „Krypte pápežov“, ktorí majú náhrobky písané v gréčtine (vtedajšom oficiálnom jazyku rímskej kresťanskej komunity), Kornéliov nápis je vytesaný v latinčine. [1, 2, 3]
  • Titul mučeníka: Slovo MARTYR potvrdzuje úctu, ktorú k nemu raná Cirkev chovala po jeho smrti vo vyhnanstve. Skratka EP znamená Episcopus (biskup Ríma, resp. pápež).
  •  
    Príbeh jeho znovuobjavenia
    Nápis má obrovský význam pre modernú archeológiu. V roku 1849 mladý taliansky archeológ Giovanni Battista de Rossi našiel v jednej z rímskych viníc na ceste Via Appia rozlomenú mramorovú dosku, na ktorej bolo čitateľné len torzo textu: ...NELIUS MARTYR. [1, 2]
    De Rossi správne vytušil, že ide o hrob strateného pápeža Kornélia. Presvedčil pápeža Pia IX., aby pozemok odkúpil, a po začatí vykopávok hlboko pod zemou našiel chýbajúcu polovicu dosky s písmenami COR... a spodným riadkom EP. Tento nález definitívne odštartoval objavenie celého obrovského komplexu Kalixtových katakomb.
    Priamo vedľa tohto náhrobku v katakombách sa dodnes zachovali aj byzantské fresky zo 7. a 8. storočia, ktoré zobrazujú svätého Kornélia po boku jeho blízkeho priateľa svätého Cypriana
-----------------------------------------
 
poďme sa pozrieť na text samotný a jeho špecifiká. Nápis CORNELIUS MARTYR / EP[iscopus] je síce stručný, ale skrýva v sebe hlboký lingvistický, historický a teologický význam:
1. Zmena jazyka ako historický medzník
Pred pápežom Kornéliom sa v rímskej kresťanskej komunite ako úradný a liturgický jazyk používala gréčtina (keďže prví kresťania v Ríme boli často gréckohovoriaci prisťahovalci alebo vzdelanci). Kornéliov náhrobok je úplne prvým pápežským nápisom v latinčine. Tento text je priamym dôkazom momentu, kedy Cirkev v Ríme začala definitívne prijímať domáci, latinský charakter.
2. Skratka "EP" a skromnosť úradu
Písmená EP sú skratkou gréckeho slova Episcopus (episkopos – dohliadač, strážca, biskup), prepísaného do latinskej abecedy. V 3. storočí sa pre rímskeho biskupa ešte nepoužíval exkluzívny titul „pápež“ (Papa) v takej forme, ako ho poznáme dnes. Text na doske ukazuje, že Kornélius bol vnímaný predovšetkým ako verný pastier (biskup) svojej miestnej komunity, pripravený za ňu zomrieť.
3. Slovo "MARTYR" ako úradný verdikt Cirkvi
V ranokresťanskej tradícii sa slovo Martyr (svedok) na náhrobky nepridávalo automaticky hneď pri pohrebe. Titul bol na mramor vytesaný až po tom, čo cirkevná autorita oficiálne uznala, že dotyčný zomrel pre vernosť Kristovi. V Kornéliovom prípade toto slovo na náhrobku potvrdzovalo celej komunite, že hoci nezomrel priamo v Ríme pod katovým mečom, jeho útrapy a smrť vo vyhnanstve v Centumcellae mali rovnakú váhu ako krvavé mučeníctvo.
Písmo na doske je navyše vyryté pomerne hlbokými, hrubými a jasnými kapitolami (veľkými písmenami), aby bolo dobre čitateľné pre veriacich, ktorí sa k jeho hrobu prichádzali tajne modliť za tmy pri svetle olejových lám
-----------------------------------------------------------
Hneď vedľa sa nachádza hrob sv.Cecílie
 
Áno, rád vám priblížim toto fascinujúce miesto! Hrobka svätej Cecílie patrí k najemotívnejším a vizuálne najpôsobivejším miestam v celých Kalixtových katakombách. Nachádza sa v tesnej blízkosti Krypty pápežov a hrobky svätého Kornélia.
Keď vstúpite do tejto podzemnej komory, okamžite vás zaujme niekoľko vecí:
1. Slávna socha ležiacej Cecílie
V centre hrobky sa nachádza biela mramorová replika slávnej sochy od sochára Stefana Maderna z roku 1600.
  • Položená na boku: Socha zobrazuje mladé dievča ležiace v prirodzenej, no dojímavej polohe na boku, akoby spalo. Jej tvár je otočená k zemi, smerom od diváka.
  • Svedectvo prstov: Umelec verne zachytil detaily jej rúk. Na jednej ruke má vystreté tri prsty a na druhej jeden prst. Tento detail symbolizuje jej vyznanie viery v Trojjediného Boha (Otca, Syna i Ducha Svätého) a v jedného Boha v momente smrti.
  • Zranenie na krku: Na krku sochy je viditeľný jemný zásek, ktorý pripomína neúspešný pokus katov sťať jej hlavu

 

Pôvodný hrob a prenesenie relikvií
Socha leží presne na mieste, kde bolo telo svätej Cecílie pôvodne pochované po jej mučeníckej smrti v 3. storočí. V roku 821 však pápež Paschal I. nechal jej neporušené telo previezť do chrámu Santa Maria in Trastevere v Ríme, aby ho zachránil pred plienením.
Keď v roku 1599 hrobku v tomto chráme otvorili, zistili, že jej telo bolo po viac ako 1300 rokoch stále zázračne neporušené a ležalo presne v polohe, ktorú Maderno neskôr zvečnil do mramoru.
Starobylé fresky a mozaiky
Steny Cecíliinej krypti sú zdobené vzácnymi ranokresťanskými a byzantskými freskami, ktoré sa v podzemí zachovali:
  • Kristus s knihou: Veľká maľba žehnajúceho Krista držiaceho evanjelium.
  • Svätá Cecília v modlitbe: Zobrazenie svätice v starokresťanskom modlitebnom postoji (tzv. orans – s rozpaženými rukami).
  • Pápež Urban I.: Freska pápeža, ktorý Cecíliu pochoval a bol jej súčasníkom.
Hrobka je dnes osvetlená jemným svetlom a pre tisíce pútnikov predstavuje jeden z vrcholov návštevy rímskeho podzemia.
 
  •